Dobrovoľníctvo

„Dobrovoľník“ je nielen to, že človek vykonáva svoju prácu bezplatne, ale hlavne dobrovoľne - z akejsi vnútornej potreby pomôcť iným. Dobrovoľníctvo začína tam, kde je dobrá vôľa robiť niečo systematicky a zodpovedne. Po čase sám dobrovoľník zistí, koľko satisfakcie mu táto námaha poskytuje.

História

ZARIADENIE NÚDZOVÉHO BÝVANIA PRE ŽENY JOZEFÍNUM

919 65 DOLNÁ KRUPÁ č. 556/9


Zariadenie núdzového bývania v Dolnej Krupej je umiestnené v budove kláštora „Josephinum“ na Nám. Ludwika van Beethowena č. 556/9.

Táto budova bola vysvätená v júni 1914 pre potreby rehoľných sestier pôvodne z Kongregácie chudobných školských sestier Panny Márie de Notre Dame, ktoré prišli do obce z maďarskej obce Kaloče. Kláštor dal postaviť gróf Rudof Chotek II. pre sestry, starajúce sa o malé deti v „ovode“ (t.č. materská škôlka), tiež učili v miestnej základnej škole. Po udalostiach prvej svetovej vojny a následného vzniku Československej republiky sestry z obce odišli a v roku 1927 budovu prevzala Kongregácia Dcér Božskej lásky (FDC), ktorá pôsobila na Slovensku od r. 1892. Rehoľné sestry s veľkou mierou prispievali k rozvoju náboženského, kultúrneho a vzdelanostného rozvoja obce. Boli pri zakladaní Katolíckej jednoty žien, Mariánskej kongregácie, Anjelského spolku. Počas akcie „R“ boli 29.8.1950 násilne odsunuté do Čiech, kde pracovali v poľnohospodárstve a v priemyselných podnikoch. Sestričky sa znovu vrátili do kláštora v roku 1993, zriadili apoštolát pre staré a choré osoby.

Koncom roka 2008 vedenie Kongregácie rozhodlo, že budovu prenajme Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá po náročnej rekonštrukcii pre potreby sociálneho zariadenia dňa 5. novembra 2009 otvorila Zariadenie núdzového bývania pre matky s deťmi. Prevádzkovateľom zariadenia je Občianske združenie - DOBROTA SV. ALŽBETY.

Na priečelí budovy dominuje nápis „Josephinum“, svedčiaci o tom, že kláštor bol zasvätený sv. Jozefovi, patrónovi rodín, vychovávateľov, sirôt, mladých, manželov, bezdomovcov a robotníkov, emigrantov a utečencov. Toto meno nosil aj Jozef Brunswik, najslávnejší majiteľ dolnokrupanskeho kaštiela a panstva, prastarý otec Rudolfa Choteka II. a jeho sestry Márie Henriety Chotekovej, súrodencov, ktorí sa najviac pričinili o vznik a fungovanie kláštora. Mária Henrieta Choteková, slávna ružiarka, bola rehoľnými sestrami doopatrovaná v tomto kláštore do jej smrti, preto na budove je umiestnená jej pamätná tabuľa.